Denisa Tomková: Pocit domova se ztrácí v tekuté modernitě ****************************************************************************************** * ****************************************************************************************** Působila na univerzitách v USA i Velké Británii, kde také získala doktorát z vizuálních st v Centru audiovizuálních studií na FAMU a také řídila ediční program bratislavské galerie mimo jiné spolu s Kvet Nguyen připravila výstavu Nh?: Priestor medzi jedným a druhým konco kunsthallebratislava.sk/program/nho-priestor-medzi-jednym-a-druhym-koncom/"] , která předs mladých umělců a umělkyň příslušících ke druhé generaci vietnamské diaspory. Její působení instituci shrnuje nedávno vydaná kniha – antologie textů rozšiřující témata jednotlivých v Concepts / Putujúce koncepty [ URL "https://kunsthallebratislava.sk/publikacia/wandering-c koncepty/"] . Svou další publikaci bude Denisa Tomková, Ph.D., připravovat už na Fakultě h studií, kam od října nastupuje jako odborná asistentka na Katedře teorie umění a tvorby. V fakulty před začátkem semestru spolu mluvíme o připravované knize a chystaných předmětech, menšiny i pocitu ztráty domova. Denisa Tomková. Foto: Paula Malinowska Vaša současná výstava v Kunsthalle Bratislava je spolupráce s umělkyní Kvet Nguyen. Jak js vietnamské diaspory na Slovensku vlastně dostala? Bolo to skrz spoluprácu s Kvet. Ja som s ňou kurátorsky spolupracovala na rôznych projekto texte pre projekt Secondary Archive a potom aj na výstave ako kurátorka jej autorskej tvor pocit, že to bolo aj skrz môj dlhodobý záujem a výskum umenia rómskej komunity v Európe, k pracovala pre Európsky rómsky inštitút pre umenie a kultúru v Berlíne. Asi to všetko nejak záujem o estetickú diskrimináciu a o umenie skupín, ktoré sú často v spoločnosti marginali sme si vlastne dlho hovorili, že by bolo fajn urobiť výstavu vietnamskej diaspóry. Keď pri urobiť výstavu v Kunsthalle Bratislava, tak som ju oslovila, aby sme spolu urobili takú sk Ta výstava reflektuje, jak jsem pochopil, kořeny všech zúčastněných umělců a umělkyň a roz identitu. Je to něco, co je tvůrcům a tvůrkyním z vietnamské diaspory vlastní, reflexe svý Nechcem hovoriť za nich. Celkovo, sme sa tou výstavou nechceli sústrediť na aspekt migráci kolonizáciu a históriu Vietnamu, ale chceli sme sa skôr sústrediť na tú druhú generáciu, k Vietnam od narodenia, či od detstva. A prišlo nám fajn sa pozrieť na tých súčasných*é umel a na to, čo robia. Zisťovali sme, že najviac riešia vo svojej tvorbe vzťah k rodine, a to, tou ich kultúrou. Či je to vlastne ten lokálny kontext Česka, Slovenska a podobne, alebo č vietnamské korene. Právě francouzská kolonizace a války ve Vietnamu jsou obecně spjaté věci s vietnamskou men rozdělení Československa už si s ní většinou nespojujeme. Vrací se některá díla k této udá Táto téma sa tam neobjavuje. A možno je to aj tým, že v tej druhej generácii máme umelectv už asi väčšinou narodilo po rozdelení Československa. Sú to naozaj mladí*é umelci a umelky sa už narodili v deväťdesiatych rokoch. Avšak výstava bude doplnená aj o online publikáciu esejami a textami, napríklad od Aleny Alamgir, ktorá práve opisuje československo-vietnams výmeny pracovných síl počas socializmu, alebo text od Christiny Schwenkel, ktorá sa venuje skončení studenej vojny a tomu ako sa vietnamské obyvateľstvo stalo „neplánovanou diaspóro má za cieľ priblížiť internacionalizmus éry štátneho socializmu, ktorý viedol k mobilite u študentstva a migrujúcich pracovníkov*čok medzi socialistickými krajinami a globálnym Juho Pohled na výstavu Nh? (Kunsthalle Bratislava, 2023), díla Anny Tran, Quynh Trang Tran, Mai Adam Šakový V brožuře k výstavě uvádíte statistiku, podle které je na Slovensku mnohonásobně méně přís vietnamské menšiny než v Česku. Není potom pocit vykořenění silnější, a tedy i více přítom dílech? Je ich menej, áno. Celkovo tým, že je Česko väčšie, tak viac migrácie samozrejme prichádza možno by bolo fajn urobiť komparatívnu analýzu týchto dvoch krajín. Je aj pravda, že my má len jednu slovenskú umelkyňu, ktorú sme v tej výstave prezentovali, pretože bohužiaľ nevie inom. Na výstave sa zo Slovenska prezentuje len dielo Kvet Nguyen a vlastne väčšina umelec Čiech. Takže nám to ani nedáva priestor na nejakú komparatívnu analýzu. Samozrejme tá viet je väčšia v Čechách než na Slovensku. Avšak teraz v októbri sa bude konať v Prahe Banán Fe časť oficiálneho programu bola pozvaná aj slovenská komunita Vietnamské korene. Takže urči cezhraničná výmena medzi Slovenskom a Českom. Myslím si, že všeobecne v umení a v kultúre, scéna taká malá, nefunguje striktné rozdelenie na českú a slovenskú scénu. Na základě jakého klíče jste s Kvet Nguyen jednotlivá díla vybíraly? A mohla byste některé představit? V prvom rade sme začali hľadaním umelcov a umelkýň v Česku a na Slovensku. Snažili sme sa tých, ktorých tvorba do toho nášho konceptu, vzťahu s rodinou druhej generácie, zapadala. chceli zahrnúť aj umelectvo zo zahraničia. Napríklad sme oslovili Nhu Xuan Hua, umelkyňu z na výstave predstavila veľmi dynamickú inštaláciu z polovičných stolov a príborov, ktoré s obruse. Je to vlastne celé až surrealistické, ale všetko je to úplne krásne prestreté na s obrusmi, ktoré sa hýbu vo vetre a je tam karaoke pódium s fotografiou s názvom Jupiter lik tam karaoke svetlo, ktoré celú miestnosť osvetľuje, takže je to celé veľmi hravé. Je to od s rodinou a na prchavosť myšlienok. Opisuje to moment rodinných osláv, kedy máme príležito zdieľať jedlo a rozprávať sa, ale na vyobrazenej scéne je všetko tak trochu zvláštne a pol reflektuje aspekt spomienok – čo si naozaj pamätáme, čo tvorí naozaj naše spomienky, alebo okamihov uchovávame skôr pocity než presné detaily a fakty. Na výstave sme zahrnuli aj jej Family Portrait, ktorá je z inej série, ale prišla nám veľmi dôležitá hlavne pre vzťah s r na starej archívnej fotke jej rodiny rozmazáva a morfuje tváre svadobného hosťovstva, ktor do pozadia. Vlastne sa autorka zas pohráva s archívom rodinných fotiek aj s otázkou, či ná pamätnosť neklame, pretože sama vlastne teraz prechádza procesom objavovania svojej vietna francúzskom kontexte. Nhu Xuan Hua, Wedding Room from Hug of a Swan (Kunsthalle Bratislava, 2023). Foto: Adam Ša Můžete uvést ještě něco? Napríklad dvojkanálová inštalácia Mathu?t – MMRBX od umelectva Maithu B?i z Berlína (Maith zájmena they/them – pozn. red.). Naposledy vystavovali toto dielo na Berlínskom bienále a táto inštalácia veľmi páčila, takže sme sa snažili dostať dielo do Bratislavy. Ide naozaj plnú inštaláciu, ktorá obsahuje historické detaily ako aj osobné výpovede autorstva, ktoré migrácii z Vietnamu do východného Berlína. Sú tam detaily o vojne, o kolonizácii, dekoloni výroby zbraní, o smrti v rodine kvôli výbuchom granátov vo Vietname, ale odohrávajú sa tam udalosti z východného Berlína, napríklad útok na Slnečnicový dom v Rostock-Lichtenhagen. Z video na prvý pohľad veľmi esteticky krásne a vlastne mám pocit, že ľudí to dielo hneď viz pretože tá dvojkanálová video inštalácia je premietaná na stenu a aj na soľ na zemi, takže odraz na vode a čo je odkaz na vodné divadlo vo Vietname. V brožuře k výstavě také píšete, že pocit vykořenění je nám všem tak trochu blízky a vy sa vlastní ztrátě domoviny během svého působení v zahraničí. S jakými pocity se teď vracíte n je ten pocit ztráty domoviny zobecnitelný pro nás všechny? V politickom kontexte na Slovensku sa často teraz pozerá na migranstvo, ako na tých ktorí nemajú domov. A ja som len chcela poukázať na aspekt domova, ako ho rozumieme v tekutej mo Baumana. A aj v kurátorskom texte odkazujeme na Stuarta Halla a na jeho koncepty domova a z vystavených umelkýň, americko-vietnamská poetka Kimberly Nguyen to krásne vystihla v jej poviem domov, po čom túžim / na akej zemi sa dokážem vyhlásiť za trvalú“. Rovnako, ako píš texte, Kvet sa síce narodila vietnamským rodičom na Slovensku, ale sa istým spôsobom cíti doma ako ja, keďže som celý dospelý život strávila v zahraničí. Ako hovoríme v texte k výs byť komplikovaný, mnohovrstvový, spletitý pocit príslušnosti k tomuto svetu s prekrývajúci jazykmi a spomienkami. Verím, že sú rôzne aspekty ktoré formujú našu identitu. Maithu B?i, Mathu??t – MMRBX (Kunsthalle Bratislava, 2023). Foto: Adam Šakový Teď máte jako další zahraniční působiště ve vašem životopise i Fakultu humanitních studií. budete zabývat? Teraz pracujem na novej knihe, ktorá sa bude venovať feministickým a dekolonizačným straté súčasnom výtvarnom umení v našom regióne strednej a východnej Európy. Zároveň, na FHS bude predmet Súčasné umenie v kontexte filozofie a súčasnej teórie, či anglický predmet Decolon and Museology. Potom chystáme aj nový predmet [ URL "https://is.cuni.cz/studium/predmety/i id=1756f3b72e447906523b43c61b50af2d&tid=&do=predmet&kod=YBFC254"] s Ondřejem Vášou a Pavlo fenoménů skutečnosti I.: Máme naději? Veľmi sa teším na tieto nové predmety aj na študents Když jste teď zmínila kurátorství, jak se vám daří balancovat mezi ním a akademickou dráho limity a naopak protnutí těchto aktivit? V zásade ja kurátorujem výstavy len občasne, keď ma naozaj niečo nadchne alebo sa objaví t mi príde fajn previesť do výstavy, ale všeobecne pracujem hlavne s textom. Aj v Kunsthalle som bola na edičnom oddelení, kde som pripravovala online publikácie, ktoré dopĺňali výsta aktuálna výstava Nh?: Priestor medzi jedným a druhým koncom, vyplynula z môjho dlhodobého všeobecnosti mám pocit, že umelecká či kurátorská prax a akademická práca sa dobre dopĺňaj pri výučbe používam ukážky z diel súčasného umelectva a rada ich prepájam s teóriou. Na pr Curating budeme napríklad chodiť priamo do galérii a múzeí. Jedno bez druhého môže fungova nie v dnešnej dobe, kedy tá prax a prepojenie so skutočným životom a s tým, ako inštitúcie nevyhnutná. Tím se dostáváme i k vaší nové knize Wandering Concepts. Když jsem do ní rychle nahlédl, v snažíte propojit akademické texty, umění, eseje, poezii… Je to tedy váš dlouhodobý cíl, ta Asi to bolo skôr tým, že som bola v umeleckej inštitúcii, kde som chcela priniesť akademic že v Kunsthalle vznikali výstavy, ktoré som chcela dať do kontextu súčasnej filozofie a te som si takýto publikačný projekt. Ale asi to funguje aj naopak, že potom tá kniha existuje sebe, v každom kontexte inak. Keď príde na nejakú akademickú pôdu, tak zas sú to akademick sú ľudia tu zvyknutí, doplnené skôr o umelecké texty a básne, ktoré sú niečím novým. Takže dáva úplne nejaký iný rozmer. Denisa Tomková (ed.), Wandering Concepts/Putujúce koncepty, Kunsthalle Bratislava, 2023. D Lukáš Kollár, foto: Nina Pacherová Jakým způsobem jste texty vybírala? Všiml jsem si, že v knize je například i text od Judit píšete o důležitosti překladu… Tie témy boli dané jednotlivými výstavami. Pri každej výstave som komunikovala tému priamo následne to bolo na mojom ďalšom výskume, lebo každá téma sa mohla vydať rôznymi smermi. K publikácii len asi štyri či päť textov, konečná publikácia bola vždy akýmsi výberom. A zár aj motivácia, že by mali zaznieť niektoré konkrétne mená, pretože návrat na Slovensko pre aj prekvapenie, že niektoré texty zo súčasnej teórie, u ktorých mám pocit, že sú už akýmsi vlastne stále neboli preložené do slovenčiny. Táto publikácia je samozrejme len kvapkou v o krátke texty, ale verím, že niektoré myšlienky by sa mali šíriť. Jak byste popsala ony putující koncepty, o kterých ta kniha vypovídá? Táto antológia je výsledkom šiestich online publikácií, ktoré vznikali celý rok, a z nich vytvoriť jednu tlačenú verziu. Tým pádom sme tomu chceli dať trošku iný rozmer a chcela so dať do kontextu a hľadala som názov. Veľmi ma inšpirovala konferencia, ktorú zorganizovali a Imani Robinson, s názvom Abolition: In Defense of Translation. Spájali tam abolicionists s podporou prekladu a uvádzali práve pojem „putujúcich konceptov“, ktorý som si prebrala d mi dôležité, čo na tej konferencii tvrdili, že koncepty by sa mali šíriť a že nie sú geogr Jun Pang tam napríklad, spomínala protesty v Hongkongu a hovorila o nadnárodnej solidarite je náš svet prepojený. V podstate je to o tom, že keď skrz preklad slovo či koncept putuje uplatniteľnosť sa začínajú meniť pre miestny kontext a situáciu. V úvodu Putujících konceptů se mi vybavila také myšlenka intersekcionality. Vycházíte tedy Určite, a myslím si, že vo všeobecnosti je to niečo, čomu sa venujem a mám pocit, že sa to objavuje skrz rôzne eseje. Napríklad, jedna kapitola je venovaná výstave Paula Mahekeho, k útok na queer komunitu na Slovensku a vraždu v Teplárni, práve tu je aj esej od Judith But Je pojem, který ve střední/východní Evropě nemáme a snažila byste se ho přeložit? Nebo je bychom mohli lépe přijmout, abychom mohli lépe čelit oněm opresivním tendencím? Neviem, asi to nie je tak, že niekde to funguje super a že ten koncept proste donesieme tu rovnako fungovať. Možno ide skôr o to, že o nejakej téme či probléme už niekto niekde hovo popísal a preto o tom vieme ľahšie hovoriť aj my v našom kontexte. Ako napríklad, keď hovo queer ľudí na Slovensku, to už queer teória, si myslím, dobre popísala. Zároveň, má veľa ľ že preklad nepotrebujeme, že všetci hovoríme po anglicky. Ale ja si sama texty v preklade lebo mám pocit, že mi v tom mojom rodnom jazyku dajú iný význam, alebo si rada prečítam če niektorých filozofických textov, napríklad teraz sa teším na český preklad knihy od Sophie "https://cz.tranzit.org/en/lecture_discussion/0/2023-09-27/book-launch-workshop-sophie-lew že je to tým, že na nás texty v preklade hovoria naším vlastným jazykom, ktorý nám pomáha inak. Denisa Tomková. Foto: Mark Williamson Štěpán Šanda, 22. září 2023.