Vo štvrtok sme v Aule Jána Sokola privítali čínsko-americké výskumné umelectvo Mary Maggic. Za ich prítomnosť na fakulte vďačíme dr. Denise Tomkovej a Zai Xu z umeleckeho priestoru Světova1. Zámerom prednášky bolo predstavenie skúmania potenciálu moderných technológií ako prostriedku ku genderovému oslobodeniu moderného “znečisteného” sveta. Spoločne sme sa ponorili do oblasti xenofeminismu a tém ako napríklad biohacking, extrahovanie hormónov z telesných tekutín, public amateurism, estroworld a ďalších.

Artist talk v podobe prenášky začal o 18:00 zasadením problematiky do kontextu v dobe antropocénu a objasnením fenoménu výskytu voľných molekúl estrogénu v ľudskom svete a vo vode – preto môžeme o našom svete popísať ako estroworld. V roku 2019 boli Mary Maggic v rámci Fullbrigtovho programu na rezidencii v Yogyakarte, kde sa venovali znečisteniu plastom. Bývalé hlavné mesto Indonézie je špecifické svojim spirituálnym vnímaním rieky, ktorá ho predeľuje na dve polovice. Jej znečistenie nás podnecuje na všímanie kultúrnych rozdielností. “Čím viac plastu a odpadu vyhodí človek do vody, tým viac ho okolo seba akumuluje a absorbuje. Ako teda žiť, dbať a konať v neustále znečistenom svete, v ktorom sú naše telá vystavené kontinuálnemu dialógu so zmenou?“ pýtalo sa Mary Maggic počas svojej prednášky.

Vyjadrovacie schopnosti prezentérstva a animované prezentácie dopňované videami zaručili živú atmosféru aj napriek odbornej tématike. Aj človek bez znalosti problematiky si dokázal rzošíriť svoj obzor vďaka aktuálnosti témy a performatívno-vizuálnom výstupe každého z ich hlbokých výskumných projektov.

Foto: Ondřej Trojan

“Hormóny človek nenašiel ležať len tak na zemi. Sami sme ich zostrojili,” zaznelo tiež.

Aj napriek komplexnosti prednášky ostal čas na diskusiu, ktorá prebehla vo veľmi priateľskom duchu. Vedeli ste, že na extrahovanie hormónov z moču nie je potrebná žiadna špeciálna technika? Mary Maggic našla spôsob ako zmestiť všetko potrebné na tento proces len do jedného prenosného kufríka. Na počudovanie, ani letisková kontrola si nemyslí, že extrahovacie ústrojenstvo je nebezpečné, alebo chemicky nestabilné.

“Ešte nikdy pri preprave lietadlom sa ma nikto z letiskovej kontroly nepýtal čo v kufríku prepravujem. Kufor si síce dôkladne prezrú, ale namiesto priameho kontaktu po sebe zanechajú len papier: ‘vaša batožina prešla inšpekciou’,” popísalo umelectvo.

Mary Maggic sú veľmi inšpiratívnou osobnosťou, ktorej projekty, výtvory, a výskumy dávaju divákovi chrobáka do hlavy. Osobne som bol prekvapený zo schopnosti implementácie teoretických poznatkov výskumníctva do “odpadovej” scénografickej kompozície. Najviac ma zaujal projekt zbierania smetí, ktoré sa následne ohmatávajú a cítia so zatvorenými očami za účelom pochopenia molekulárneho usporiadania rozličných predmetov.

Záznam z prednášky nájdete tu.

Mary Maggic (1991, Los Angeles) jsou nebinární čínsko-americké umělectvo a badatelstvo. Zabývá se nejasnými průsečíky tělesné a genderové politiky a kapitalistického ekologického odcizení. Absolvovali magisterské studium na MIT Media Lab (Design Fiction). Za svůj projekt „Open Source Estrogen“ získali čestné uznání Prix Ars Electronica ’17 a v roce 2022 Knight Arts+ Tech Fellowship. Vystavovali po celém světě, včetně Kunsthal Charlottenbork (DK), Centre de Cultura Contemporánia de Barcelona (ES), Philadelphia Museum of Art (US), Science Gallery London (UK) nebo Institute of Contemporary Arts London (UK) a Jogja National Museum (ID). Jsou součástí online sítě Hackteria: Open Source Biological Art, kolektivu laboratorního divadla Aliens in Green, asijského feministického kolektivu Mai Ling Vienna a také přispívají k radikálnímu syllabu projektu Pirate Care a Cyberfeminism Index.

Oliver Beťko